Trocha z histórie
V roku 1994 som mal tú česť ako študent TU vo Zvolene stretnúť Vladimíra Hudeca, od ktorého som mal svojho prvého hrubosrstého jazvečíka, menom ARGO z Jelenieho vrchu (klubový víťaz MDSJ 1997). Bol to typický tvrdohlavý jazvečík, vychovávaný v duchu študentského života, t. z. chodil so mnou na vychádzky hlavne do parku, býval so mnou na internátnej izbe, kam som ho musel pašovať v taške, pretože to bolo zakázané, doma u rodičov býval v paneláku, kde bol vyvádzaný akurát tak na ulicu, atď. Aj napriek tomu, že som v tej dobe síce už mal absolvovanú skúšku z poľovníctva, ale nepoľoval som aktívne v žiadnom poľovníckom združení, návštevy v poľovníckom revíri boli skôr sporadické, väčšinou spojené s návštevou u Vlada. Tak isto to bolo s výcvikom a absolvovaním prvých skúšok, jednoducho živelné a bezprostredné, bez akejkoľvek systematickej prípravy, tak ako osoba Vlada Hudeca. Tí, ktorí ho poznajú, vedia o čom hovorím. Jednoducho mi zavolal vo štvrtok večer a hovorí „v sobotu ideme na duričské skúšky“. A tak sme proste išli, bez toho, že by som poznal skúšobný poriadok a že by som niečo špeciálne cvičil. Asi s jedenapolročným Argom ma takto Vlado po jedinom tréningu, ktorý trval asi päť minút, prihlásil na brlohárske skúšky v Závode. Keď pes v prvom kole vyhnal a v druhom kole urobil hrdelný chvat v dobrých časoch, tušil som, že toto bude asi to, s čím sa narodil, čo ho baví a bude v tom dobrý. A darilo sa mu to dokazovať aj na vyššom type skúšok. V októbri 1997 som sa vrátil z ročnej základnej vojenskej služby a nastúpil som do pracovného pomeru vo VLM SR, š.p., na odštepnom závode v Malackách, konkrétne na lesnej správe Šranek. Zrazu som mal k dispozícii veľký revír s množstvom zveri a mal som možnosť neobmedzene poľovať. Život Arga sa radikálne zmenil, už nebýval na gauči v paneláku, nebol obmedzený na naháňanie kontajnerových mačiek na sídlisku, bývali sme na horárni, kde mal svoju voliéru, mal svoj dvor a skoro každý deň sme boli v revíri. To, čo som s ním zanedbal v prvých troch rokoch, som však už nedobehol. V júli v roku 1998 na medzinárodných brlohárskych skúškach v Ladiciach tragicky uhynul. Jedinou iskierkou nádeje bola pre mňa, ním asi mesiac napárená, suka HERA z Martišovho dvora majiteľa Pavla Filu z Borského Mikuláša.
Po netrpezlivo očakávanom narodení šteniatok som si vybral najväčšieho a najsvetlejšieho psa z vrhu (neskôr ho na spoločných poľovačkách na diviaky volali podľa sfarbenia „kapučíno“), chcel som, aby sa volal ARGO a bol zo Zámostia (víťaz MSBL 2002, klubový víťaz MŠFSJ 2001, 2.miesto MDSJ 2000, 2.miesto MFS 2000, 2.miesto medzinárodné brlohárenie 2003, Sárvár - Maďarsko, 2.miesto EP v brlohárení 2004, Cimafava – Taliansko, 5 x CACIT, 1 x Res.CACIT, 3 x CACT, 2 x Res.CACT). Aby nebol jedináčik, kúpil som krátko pred jeho odberom aj suku JUKA od Baďuru (2.miesto MDSJ 2001, 4.miesto EP v brlohárení 2004, Cimafava - Taliansko, 6.miesto MFS 2002, 3 x CACIT) od Ivana Osleja z Malaciek. S týmito dvomi nasledovali kynologicky a poľovnícky najkrajšie roky. Obaja neskôr získali titul ICHT (medzinárodný šampión práce). Veľa času sme trávili v revíri a na oboch sa to výrazne odzrkadlilo. Po uchovnení Juky a získaní chráneného názvu chovateľskej stanice „zo Šraneckých borín“ som mal v roku 2000 prvý Á-čkový vrh. Z tohto vrhu zažiarila predovšetkým suka Axa (klubový víťaz MSBLJ 2002, víťaz MSBL 2004, klubový víťaz MSBLJ 2006) s Ing. Ľubomírom Kmeťom, stala sa niekoľkonásobnou víťazkou v brlohárení a neskôr aj medzinárodným šampiónom práce. Z nasledujúcich vrhov vyčnievali predovšetkým Bibi (víťaz MSBL 2003) Ing. Tomáša Čuku, BLESK (klubový víťaz MDSJ 2003, víťaz MFS 2004, 2.miesto MSBLJ 2007, 4 x CACIT, 2 x CACT, 1 x Res.CACT), ktorého som si ponechal, Bosco Dušana Kuruca, Clif (2.miesto MSBL 2004) Juraja Maráčka, Cessy (3.miesto MSBLJ 2009) Petra Kovácsa, Emil (víťaz MFV 2005, víťaz MSBL 2006, klubový víťaz MSBLJ 2007, víťaz MSBL 2008, klubový víťaz MSBLJ 2009, 7 x CACIT) Vladimíra Hudeca, Fagus (klubový víťaz MŠFSJ 2009) Ing. Ľubomíra Huťana, Hant (víťaz MFV 2007, klubový víťaz MSBLJ 2008, 3 x CACIT) Vladimíra Hudeca a Hessy Ing. Tomáša Čuku. Argo zo Zámostia bohužiaľ uhynul na vrchole svojej výkonnosti ako 6 ročný v januári 2005, keď som sa vracal z výstavy v Trenčíne, na zlyhanie srdca doma na dvore. Z ďalších vrhov som si postupne nechal CELINE zo Šraneckých borín, ktorá ale pomerne mladá začala mať problémy s chrbticou, už ako dvojročná ochrnula, dostala sa z toho, no na odporučenie veterinárneho lekára som predčasne skončil s jej využívaním na poľovnícke účely. Neskôr ako štvorročná oslepla a ohluchla, uhynula náhle na Silvestra v roku 2007. HONEY zo Šraneckých borín a CHIRA zo Šraneckých borín, ktoré momentálne mám ako chovné suky a k nim pribudla, ako posledná, dcéra Honey - MANDY zo Šraneckých borín. Medzičasom, okrem toho, že som na 3 roky zmenil zamestnanie a prinieslo to samozrejme určité komplikácie pri výcviku psov, som sa pokúšal importovať hrubosrstého psa z kvalitného zahraničného chovu, tak sa ku mne dostal ECCOMIQUI della Val Vezzeno od Antonia Palladiniho z Talianska. Bohužiaľ, nebol plnochrupý, chýbal mu rezák a tak som sa rozhodol predať ho. Ďalším bol QUANDO vom Bruchsee od Grit Zillmer z Nemecka v roku 2010, vynikajúci pes s fantastickými vlohami, lovec od narodenia, s ktorým bola radosť pracovať. Chýbali mu už len brlohárske skúšky, aby splnil podmienky pre zaradenie do chovu, keď prišla ďalšia rana. Keď som sa v októbri 2011 vrátil z práce, zistil som, že ho zabil vlastný vlčiak na vlastnom dvore. Výrazne to narušilo moje chovateľské plány, minimálne som stratil dva roky. Ale ako hovorieval môj bývalý šéf, ktorý je už šťastne na dôchodku - „veľké úspechy sprevádzajú aj drobné neúspechy“, a aj keď som túto udalosť nepovažoval za drobný neúspech, musel som sa s ňou rýchlo vyrovnať. Dnes som ale plný očakávaní, pretože mám objednaného hrubáča od Grit, ktorý by sa mal volať TANNER vom Bruchsee, a veľmi sa naňho teším. Ale o tom už snáď niekedy inokedy a v inej rubrike.
K fotografii na úvodnej strane mám osobitný vzťah, vznikla v roku 2004 a ako jediná zachytáva troch medzinárodných šampiónov práce – prvá zľava je JUKA od Baďuru, dnes už má 14 rokov a okrem toho, že je hluchá, teší sa pomerne dobrému zdraviu, druhý zľava je ARGO zo Zámostia, už nežije, tretí je BLESK zo Šraneckých borín, tiež má už 11 rokov, sem tam ešte niečo dohľadá, ale inak si užíva dôchodok a ako štvrtá zľava je CELINE zo Šraneckých borín.
